Tehuľka LIVE! Mika v 38. týždni: Toaleta, mrkva a iné „závislosti“

Ležanie a oddychovanie – stále dookola

Týždne sa mi začínajú podobať ako vajce vajcu. Keďže toho moc nevládzem a ani by som nemala robiť, mám taký divný pocit sama zo seba. Vždy som bola zvyknutá na neustále “niečorobenie”, a to aj vtedy, keď som nemala čo robiť. No teraz nemôžem. V dome je okrem toho stále čosi na práci, a keď to aj je hotové, zvykli sme vyraziť na prechádzku.

Teraz zvládnem tak 15-minút pri sporáku a musím si oddýchnuť v polohe ležmo, lebo mám pocit, že mi “mrkvička” vypadne. Priznávam, pre mňa doteraz nepredstaviteľné sa stáva skutočnosťou každý deň. Ležím, oddychujem, nevadí mi neporiadok a mám z toho peknú depku.

Odpočítavam dni

Minulý týždeň bol Norko tri dni mimo domu, tak som bola v meste u našich, no a samozrejme, som bola každý deň v kancelárii. Ale ono ani to sedenie celý deň, hoci nič vlastne nerobím, nie je ono. Ešteže máme v kancelárii malý gaučík a keď som opuchla, pekne som si ľahla a vyložila ruky aj nohy, aby odpuchli.

Opuchy sú už každodenným javom, niekedy viac, inokedy menej, záleží od toho, čo všetko robím. Prichádzajú totiž priamo úmerne s námahou. Okrem toho tá ustavičná únava, mi dáva zabrať. Hlavne psychicky. Inokedy, keď bolo vonku krásne slnečno, nikto ma neprinútil ležať na gauči a čítať si alebo spať. Ani párom volov.

Teraz môže byť vonku hocijako krásne, ležím a snažím sa zamestnávať aspoň svoju myseľ prácou alebo čítaním. Už začínam chápať prečo všetky ženy posledné týždne pred pôrodom odpočítavajú a hovoria “nech to už príde”.

Chcem cikať len raz za noc

Začínam sa tešiť na to, že už aj mne sa to kráti a potom už budem môcť robiť to, čo chcem a koľko chcem… Chodiť von a nefučať a nebúchať do všetkého bruchom a chodiť cikať len raz za noc a…..

Sťažovať sa však nechcem, teší ma, že som si celé tehotenstvo relatívne užívala bez väčších problémov. Spomínam na to, ako sme cestovali a pracovali a užívali si a som za to vďačná všetkým “vo vesmíre”.

Mala som šťastie, že som nemusela ležať celé tehotenstvo, že ma netrápili skoro žiadne nevoľnosti, neobmedzovalo ma bruško, vládala som za dvoch koňov a cítila som sa plná energie. A toto obdobie, ktoré ma skúša v trpezlivosti, jednoducho vydržím a sladkou odmenou bude malý krásny batôžtek lásky.

Čítajte tiež:

Krvné zrazeniny hrozia aj tehotným
Tvrdnutie bruška v tehotenstve
Detská izbička bez chemikálií

„Vycicali ma“

Minulotýždňová poradňa dopadla dobre, zobrali mi strašne veľa krvi, pretože ma pripravujú aj na prípadný cisársky. Poviem vám, ja, čo som nikdy nemala problém s odberom krvi, dokonca som darca krvi, som mala dosť.

Celý deň som bola malátna a unavená a hneď po odbere som bola rada, že som si mohla sadnúť do čakárne a nemusela som hrdinsky odísť. Možno by som sa aj niekde bola zviezla na zem, tak mi bolo…

Ale posedela som si asi tak ešte 20 minút, aby mi pán doktor kukol na výsledok monitoru a vyjadril sa k nemu. Tento týždeň nás čaká ďalšia kontrola, meranie Šarlotky aj krčka. Som zvedavá, čo sa tam vnútri deje.

Prečítajte si tiež:

Tehotní muži
Prečo pribúdajú cisárske rezy?

„Mrkvožrút“

Každé ráno, keď sa zobudím, mám pocit, že mám stále väčšie a väčšie brucho. Predpokladám teda, že “mrkvička” bude pribratá a tipujem, že bude mať už viac ako 2,5kg. Ešte som vám vlastne neprezradila, prečo je z „bombičky“ zrazu “mrkvička”. Začalo sa to asi v siedmom mesiaci. Vtedy mi veľmi začala veľmi chutiť mrkva a všetko nej.

Každý deň by som mohla mať mrkvový džús a keď máme doma kilo mrkvy, tak si len tak ako dezert pochrumkám dve-tri-štyri. Snažím sa držať na uzde, no keď príde chuť….nerozkážem si. Tak preto “mrkvička”.

WC, WC, WC

Brucho sa mi síce nafukuje každým dňom, nie je v ňom už dosť miesta a Šarlotka robí preto len také zábavné mexické vlnky. Vystrkuje kolienko, nôžku a riťku a sem-tam zacítim box do všetkého, čo jej príde pod ruku.

No a nočné chodenie na záchod, to je ozaj príšerné. Každú noc minimálne 3-krát, už som mala aj noc, keď som bola 6-krát. Tak nech mi niekto prezradí, ako si mám oddýchnuť a nabrať energiu na pôrod a prvé dni, kedy sa vraj veľmi nevyspím.

Kolíska je hotová

S domácimi prípravami na príchod našej princeznej už finišujeme, v nedeľu Norko so susedom dolaďovali kolísku. Normálne Šarlotke závidím, bude spať ako v bavlnke. Keďže je kolíska dosť veľká, predpokladám, že nám vydrží dosť dlho a drobec v nej bude spokojne spinkať a snívať svoje veľké sny.

Jar sa nám začína opatrne ohlasovať. Nečakám, že narcisy a tulipány prerazia zatiaľ stále meter vysokú zásobu snehu na ich bydlisku, cestu však už máme úplne bez snehu a odvšadiaľ začína sneh zliezať.

Kým budeme úplne bez neho, to ešte potrvá, teším sa však na jar a prebúdzajúcu sa prírodu a na to, ako si dám do poriadku skalku a okolie domu. A na to, ako sa Šarlotke bude nádherne voňavo spinkať na terase.

Prajem vám všetkým krásny týždeň plný drobných radostí, prvých teplých lúčov a energie.

Krásny týždeň vám všetkým prajem, Mika

„Mrkvička“ v 38. týždni, takto asi vyzerá…