Výživa tehotných

Dôsledky nesprávnej výživy sa líšia podľa toho, v akom období tehotenstva žena urobila chybu vo výžive.

Zdroj: archiv redakce

Vplyv nedostatočnej výživy

Nedostatočná výživa pred otehotnením môže znížiť schopnosť otehotnieť alebo sa môžu tvoriť menej kvalitné zárodočné bunky. Dôsledkom môže byť potrat či odumretie plodu. Ak sa žena nesprávne stravovala v prvých dvoch až troch mesiacoch tehotenstva, následkom môže byť nesprávny vývoj plodu a vznik vrodených vývojových porúch.

Nesprávna výživa počas celej doby tehotenstva vedie k zhoršenej prispôsobivosti materského organizmu a zvyšuje riziko vzniku najrôznejších porúch v priebehu tehotenstva. Keďže si organizmus nevytvorí potrebné zásoby, môže po pôrode dôjsť k zníženej tvorbe a kvalite mlieka.

Správny priebeh tehotenstva a vývoj plodu závisia od výživového stavu tehotnej ženy.

Jesť za dvoch? Omyl!

Často sa stretávame s názorom, že tehotná žena by mala jesť za dvoch. Tento názor je úplne chybný. Nadmerná výživa zaťažuje organizmus, ktorý nestačí spracovať prijaté živiny a ťažko vylučuje odpadové produkty.
Živiny, ktoré telo nevyužije a ani z nich nevytvorí energiu, sú ukladané vo forme tuku. Podľa súčasných názorov by mal byť normálny hmotnostný prírastok u žien s normálnou hmotnosťou 11,5 – 16 kg, u ženy s podváhou 12,5 – 18 kg a u žien s nadváhou 7 – 11,5 kg. Priemerne by teda mala žena v posledných tridsiatich týždňoch tehotenstva pribrať 0,5 kg týždne.

Strava by mala byť v tehotenstve najmä pestrejšia.

Mala by obsahovať dostatočné množstvo základných živín, medzi ktoré patria bielkoviny, sacharidy a tuky i ochranné látky, ku ktorým patria minerály a vitamíny. Keďže je tehotenstvo energeticky náročné, odporúča sa zvýšiť denný energetický obsah stravy o 300 kcal od 10. týždňa tehotenstva.

Bielkoviny

Bielkoviny (proteíny) sú stavebné látky dôležité na zdravý rast a vývoj ľudského organizmu, podieľajú sa na obnove buniek a tvorbe určitých hormónov. Bielkoviny sa skladajú z aminokyselín. Niektoré z nich sú pre organizmus nevyhnutné, pretože si ich ľudské telo nedokáže vytvoriť samo. Musia sa teda do tela dostávať potravou.

Najväčší obsah týchto nevyhnutných aminokyselín má mäso, mlieko a mliečne výrobky, vajcia. Je žiaduce, aby polovica prijímaných bielkovín v potrave bola živočíšneho pôvodu, pretože rastlinné bielkoviny, ktoré sa získavajú zo strukovín, ovocia a zeleniny, sú menej hodnotné.

V tehotenstve je spotreba bielkovín zvýšená. Donosený plod ich z tela matky dostane približne 630 g. Tehotná žena ich okrem toho potrebuje na výstavbu zväčšujúcej sa maternice a prsníkov, ale i na vytváranie zásob. Odporúčaný denný príjem bielkovín by mal byť asi 90 g, teda o 10 g viac než u netehotných žien. Toto množstvo predstavuje asi 15-20 % celkového denného kalorického príjmu ženy.

Sacharidy

Sú predovšetkým zdrojom energie. Ich hlavným zdrojom sú zemiaky, tmavý chlieb, celozrnné pečivo, obilniny, cukor a mlieko. V tele majú zásobáreň v pečeni vo forme glykogénu. Pri ich nadmernom príjme sa časť z nich mení na tuk a spôsobuje nadváhu.

Denný príjem sacharidov by mal byť 320 – 380 g. Spotreba cukru by nemala presiahnuť 60 g za deň. Dostatočný príjem vlákniny, ktorá je obsiahnutá v celozrnných obilninách, strukovinách, zelenine a ovocí, by mal byť okolo 30 g denne. Vláknina je obzvlášť dôležitá pre tehotné ženy trpiace zápchou.

Tuky

Tuky sú zdrojom energie a rozdeľujú sa na rastlinné a živočíšne. Denný príjem by mal byť 70 – 80 g a prijímané tuky by mali mať dostatok esenciálnych polynenasýtených mastných kyselín, ktoré sú obsiahnuté v rastlinných olejoch, orechoch, rybách a produktoch z morských živočíchov.

Minerálne látky

Tehotná žena odovzdá plodu v priebehu tehotenstva asi 100 g minerálnych látok. Plod najviac zadržiava vápnik, fosfor a železo. Na začiatku je príjem minerálov nepatrný a zvyšuje sa najmä na konci tehotenstva. Hoci žena dá veľké množstvo minerálov plodu, zásoby v jej tele potreby matky i plodu zďaleka prevyšujú.

Vápnik je dôležitý pri tvoriacej sa kostre plodu. Nie je preukázané, že by tehotné ženy potrebovali viac vápnika než netehotné. Vďaka hormónom sa zvyšuje vstrebávanie vápnika v čreve a jeho využitie. Pre ženy mladšie ako 19 rokov sa odporúča denná dávka vápnika 1300 mg, pre ženy staršie 1000 mg. Vápnik je obsiahnutý najmä v mlieku a mliečnych výrobkoch. Tehotná ženy by mala denne skonzumovať 200 ml mlieka, 1 jogurt a 50 g syra.

Potreba železa je v tehotenstve dvojnásobná. Jeho nedostatok sa prejaví málokrvnosťou, ktorá sa lieči podávaním železa vo forme tabliet. Železo je obsiahnuté v mäse, vo vaječnom žĺtku, v celozrnných obilninách, zemiakoch, strukovinách a zelených druhoch zeleniny. Železo sa ľahšie vstrebáva zo živočíšnych zdrojov ako z rastlinných. Vstrebávanie podporuje súčasný príjem vitamínu C. Jód je obsiahnutý v morských rybách, ktorých konzumácia sa odporúča aspoň raz týždenne, a v niektorých minerálnych vodách.

Vitamíny

Vitamín A podporuje rozmnožovanie buniek a tvorbu bielkovín. Jeho denná dávka by nemala prekročiť 1,1 mg retinolu, pretože vyššie dávky majú negatívny vplyv na plod a môžu spôsobiť vrodenú vývojovú chybu. Jeho zdrojom je beta-karotén, ktorý pre plod nie je tak škodlivý.

S opatrnosťou by sa mali užívať multivitamínové preparáty, ktoré ho obsahujú vysoké množstvo, pretože by ľahko mohlo dôjsť k predávkovaniu.

Hlavným zdrojom vitamínu A sú pečeň, mrkva, hrášok, špenát, maslo, rybí tuk a žĺtky. Vitamíny B sú dôležité pre biochemické pochody v tele a ich spotreba stúpa od 4. mesiaca tehotenstva. Sú obsiahnuté v mäse, mlieku, žĺtkoch, celozrnnom chlebe, obilninách, strukovinách, kvasniciach, datliach a citrónoch.

Nedostatok vitamínu C je podľa niektorých štúdií spájaný s preeklampsiou a predčasným odtokom plodovej vody, preto treba pozorne dbať na jeho dostatočný príjem. Je obsiahnutý v čerstvom a mrazenom ovocí, zelenine, zemiakoch a kapuste.

Väčšina vitamínu D, ktorý je dôležitý pri ukladaní minerálnych látok do kostí, sa tvorí po vystavení kože slnku, bez použitia ochranného krému. Už niekoľko minút pobytu na slnku zaistí jeho dostatočné množstvo. Ďalej je obsiahnutý v rybacom tuku, masle a vajciach.

Vitamín E plní dôležitú funkciu pri rozmnožovaní, má vplyv na delenie buniek a na tvorbu hormónov. V malom množstve je obsiahnutý v rastlinných olejoch, hovädzom mäse, hlávkovom šaláte, ryži, celozrnnom chlebe, masle a vo vaječnom žĺtku. Ak je výživa správna, nie je nutné užívať vitamíny v preparátoch.

Pre tehotné ženy je dôležitý správny stravovací režim. Je vhodné rozdeliť príjem potravy do 5 – 7 porcií denne. Hladovanie znáša zle nielen matka, ale i plod. Dôležité je dbať aj na pitný režim, jeho súčasťou by malo byť mlieko, minerálne vody s vysokým obsahom horčíka a vápnika a kvalitné pramenité vody.

Názor, že tehotná žena by mala jesť za dvoch, je úplne nesprávny.

Správny priebeh tehotenstva a vývoj plodu závisí od výživového stavu tehotnej ženy.