KLUB tehuliek (40): Všade dobre, na výletoch obzvlášť

Tehuľka Mirka: Nezmar Matejko a aj drobec v brušku

Týždeň prešiel ako voda a ja si už ani neviem vybaviť v tej mojej hlave, čo sme všetko zažili. Asi toho bolo tááák veľa.

Obdobie mami, mami, mami

Týždeň sme totiž strávili na Morave a bolo úžasne. Aj počasie sa celkom dobre podarilo. Slniečko svietilo, aj keď až tak teplo nebolo, ale nám to nevadilo a pekne sme si oddychovali na záhrade. Tatinko trhal babičke burinu v záhrade a Matejko sa k nemu ochotne pridal, zatiaľ čo mamička oddychovala v hojdacej sieti.

No samozrejme nie dlho, Matejko mi bol totižto stále v pätách. Má obdobie: „mami, mami, mami“. Neskôr sme vyrazili na rodinnú prechádzku – Matejko, tatinko a maminka. Na Hukvaldech je nádherne, hrad a pod hradom krásna príroda. Stačí sa rozhliadnuť a voľne sa tam pasú krásne daniele škvrnité.

Matej sa tam poriadne vybehal, stváral samé hlúposti, keby sme ho nestrážili, bez problémov by sa skotúľal dole kopcom.

Večer aspoň rýchlo zaspinkal a mi sme si spravili opekačku. Mňam, toto mám najradšej na obciach, človek tam má neskutočný pokoj a pohodičku. Poviem vám, už dávno som sa tak neobjedla.

Pohodička a dobrá papanica

Ďalší deň sme doobeda zašli na cintorín, zapáliť sviečku Matejkovej babičke a potom ešte v obchode. Potom sme oddychovali, hrali sa a parádne sa vždy najedli, lebo Matejkova prababička varí veeeeľmi dobre.

Matejko sa vyspinkal a boli sme pozrieť susedov cez cestu. Tečie im cez záhradu potôčik, tak Matejko hádzal do vody kamienky. Zábava nadovšetko. Popoludní prišla strýkova priateľka, tak sme opäť vymysleli grilovačku. No tentoraz už fajnové mäsko a klobásky.

Musím povedať, že to tiež bolo veľmi dobre. K tomu sme si urobili hrianky a dali dobrú zeleninku. Samozrejme dobré pivko nechýbalo.

Čítajte aj:

10 letných tipov na výlet s deťmi
Na bicykel i s drobčekom

Aj Matejko mal pohodičku – v sieti:)

Matejko? Nezmar:)

Matejkovi sa ohromne páčila tunajšia záhrada, je dosť veľká, takže priestor na veľké šialenstvá a bláznenie. Okrem toho sme zbierali pradedovi slivky na domácu slivovicu. Ochutnali sme aj z dobrých černíc a jabĺk.

Poobede boli chlapi ešte opravovať – betónovať na cintoríne hrob. Trvalo im to poriadne dlho. S Pavlou, strýkovou priateľkou, sme sa ich už nevedeli dočkať, lebo sme boli dohodnutí, že zájdeme na dobré 13° pivo. Nakoniec dorazili, tak sme to ešte stihli.

Čo tam ale opäť Matej stváral. Moc sme si neposedeli, lebo stále musel za ním niekto behať.

Je to živé dieťa, podobne ako to v mojom brušku. Ozýva sa neustále a nikdy nie presne, každý deň si nájde iný čas.

Matejko na záhrade

Hudba, zábava a zelené tepláky

Plánovaná prechádzka na Malé pivní slávnosti skoro nebola, pršalo :(. Potom však dážď ustal a aj keď bolo mokro, vyrazili sme. Neviem ale, či to bol dobrý nápad, celé to prebiehalo na tráve a dokážete si predstaviť, ako vyzeral Matejko. Tepláky celé zelené a od blata, čiže práčka dostala zabrať.

Ináč tam bolo úplne super. Priznám sa, že som si dala aj pivečko, no veď neochutnajte kvalitné pivka za super cenu. Hrala tam aj rocková a country hudba.

To bolo niečo pre Mateja. Roztočil to tam v plnom prúde. Strýko sa smial, že ho budúci rok berie so sebou na festival. Večer aspoň rýchlo zaspal, úplne bol hotový – len som okúpala, vypil mlieko a v momente spal.

Všade dobre…

Ďalší deň bol tiež upršaný, no ja som už balila, lebo sme sa pomaličky chystali domov. Poviem vám, že som všetko ani nenapchala do toho nášho batoha.

Strejda Libor totiž vytiahol priateľove hračky z detstva. Niečo úžasné a keby ste videli to Matejkove nadšenie.
Hneď sa s nimi hral, aj keď ešte niektoré nie sú pre nebo. Už sme sa len naobedovali a frčali na vlak. Aspoň že nebolo tak teplo.

Cesta bola ehm, ehm… radšej pomlčať. Najhoršia je však cesta na Slovensku. Stále rušia nejaké spoje, vagóny nepridajú a človek, aby sa potom nerváčil, tlačil a sedel niekde v uličke. Viac to komentovať nebudem, lebo to nemá význam. Už sme len čakali tú hodinu, keď budeme doma.

Ako sa hovorí „Všade dobre, ale doma najlepšie“. Večer sme už len oddychovali. Druhý deň si Matejko užíval, vyrazili sme na staré-známe hojdačky, preliezačky, šmýkačky. Už sa veľmi teším na budúci týždeň, kedy ma čaká ultrazvuk. Som tak zvedavá, koho v brušku nosím.

Z našej krásnej Nitry a opäť s úsmevom na tvári vás zdraví vaša Mirka.

Mirka už je v 21. týždni.

Katka: S Nelkou po rebríku aj cez potok

Chystám sa na výlet, „bez spojenia s vonkajším svetom“, čiže bez internetu :). Spoločnosť mi bude robiť len rodina, ktorú som naposledy videla v detstve, príroda- les, lúka, potok a akúkoľvek techniku vymením za pokoj, rodinnú atmosféru a čerstvý horský vzduch.

O tom však až nabudúce. Čo sme prežili tento týždeň? Bolo toho dosť. Každý deň iná aktivita.

Pozor! Žiadne jojo 🙂

Po svadbe nám ostalo kopec marinovaného mäsa, zeleniny, alka, nealka a tak sme usporiadali ešte posvadobnú párty. Posedenie sa konalo u švagra v rodičovskom dome. Zišla sa tam partia mladých ľudí a bolo fajn.

Odchádzali sme s Nelou neskoro večer a ja s plným bruchom. Toľko som tam toho pojedla, furt som do niečoho zobala a ochutnávala. Domov som tak radšej šla pešo a spravila si tak menšiu prechádzku, nech mi lepšie vytrávi.

Musím sa začať viac krotiť, lebo týmto štýlom celé moje snaženie zhodiť kilá, vyjde nazmar. Priveľmi som sa rozjedla a ešte k tomu jem rad radom všetko, čo sa predo mňa postaví. Musím s tým skoncovať, lebo jojo efekt sa dostaví, čo nevidieť.

V utorok sa nám začala opatrovateľská služba. Sestra odišla na svadobnú cestu a malého synovca Romanka nechala doma. Strážila som ho tak spolu s Nelkou a babkou. Tú, Romanko zbožňuje, keďže ako to už býva, babka dovolí všetko. A tiež sa s ním dokáže super blázniť a vymýšľať rôzne huncútstva. Dokonca podnikli spolu s dedom aj veľký výlet do hôr, jaskyne a na hrad.

Navštívili tak čertovu dieru v Bystrianskej jaskyni a bojovali s drakom na Pustom hrade pri Zvolene. Malý prišiel z výletu úplne vyšťavený, no plný zážitkov. Nestíhal prehĺtať sliny, ako nám potom s Nelkou rozprával, kde všade bol s dedom a babkou a čo pozažíval.

Prečítajte si tiež:

Späť do formy pomocou powerjogy
Cumlík alebo palček?

Voda a perfektný deň

Pôvodne som chcela ísť na tento výlet spolu s nimi, no sľúbila som sa už kamarátke. Je to moja najlepšia kamarátka ešte z detských čias. Býva v Bratislave a bola náhoda, že sme sa práve stretli doma. Pozvala ma k nim na chatu, neďaleko mesta. Nabalila som tak kočík, zopár nevyhnutných vecí pre Nelu, samozrejme aj Nelu a išla za nimi.

Na chate bola moja kamoška spolu s maminou. Chatu majú už zopár rokov, no bola som tam prvýkrát.

Musím povedať, že som sa tam cítila veľmi dobre. Z celého prostredia išla veľmi dobrá energia a hlavne, cítila som sa tam veľmi vítaná, jednoducho ako doma. Nelke sa spalo v kočíku skvelo a my sme mali čas porozprávať sa o práci, o ďalších kamarátkach z detstva, o rodine a podobne. A po pokece sme sa pekne krásne vyčvachtali aj v bazéne.

Nelu som si dala vedľa bazéna, pre prípad, že jej vypadne cumlík a prebudí sa. Takto som mohla leňošiť v kolese a zároveň mať Nelu vedľa seba. Strávili sme tam asi hodinu. Už sme mali poriadne rozmočené prsty na nohách a postupne aj začalo zapadať slnko, tak nám už bolo chladno.

To bol aj znak toho, že je pomaly čas ísť domov a chystať Nelu na večerné kúpanie. Pre zmenu aktérom bola ona a bazén sme vymenili za vaničku. Odchádzala som s pocitom, že sa sem ešte určite vrátime a vezmem aj synovca, ktorý by sa v bazéne vyšantil až až. Moje plány sa však nestihli uskutočniť.

S bruškom som to zvládla, tak prečo nie s nosičom?

Sestra sa vrátila zo svadobnej cesty. Boli v Tatrách. Podnikli zopár túr a ako napotvoru, švagrík si z nich odniesol odrený lakeť s opuchlinou ako orech a výron členka. Boli to následky veľmi nešťastného pádu. To však neodradilo nás podniknúť ďalší výlet, už aj so sestrou.

Rozhodli sme sa ísť na Zbojskú a pre náučný chodník Juraja Surovca. Ja som už túto túru tento rok absolvovala a to som mala ešte Nelu v brušku.

Bola som v 31. týždni tehotenstva, keď sme sa odhodlali aj s partiou stráviť veľkonočné sviatky v tejto oblasti. Trasa je mierne náročná, keďže Čertova dolina sa prechádza po skalách krížom cez tečúci potok a rebríky. Vedela som však, že ak som ju zvládla s bruškom, s Nelou v ergonosiči to bude podobné. Dôležité bolo, aby spala a nemrvila sa. Bola som pripravená aj na alternatívu, že sa otočíme a vrátime ak bude nepokojná.

Trošku adrenalínu

Všetko však dopadlo dobre. Nela prespala celú túru a mali sme len jednu prestávku na kŕmenie. Inak jej ten chladivý a čerstvý vzduch robil veľmi dobre. Pekne si odfukovala v ergonosiči, dudlala cumlík a snívala svoje sníčky.

Plus, mala som tam dozor. Ocino aj mamina zo mňa nespúšťali oči a furt by mi pomáhali pri prestupoch alebo pri rebríkoch. Dosť sa o mňa, respektíve o Nelu báli, no ja som vedela presne, čo ma čaká, aká je trasa a celé som to tam vlastne viedla.

Skvele to zvládol aj synovec Romanko. Osobne si myslím, že pre neho to bolo ešte náročnejšie ako pre mňa. Má len 3,5 roka a tak skaly a rebríky boli pre neho náročné. V tomto úseku nám pomáhal hlavne ocino, ktorý ho vzal na ruky. Ale inak, bol veľmi rozumný, vedel, že má ísť len po kameňoch a vyhýbať sa vode.

Konečne sme strávili jeden deň celá rodina pokope. Naši sú rozvedení, a tak tento deň bol pre nás veľmi výnimočný. Vládla pohoda, pokoj a vzduchom sa niesla pozitívna energia. Naši boli na seba veľmi milí, pozorní a snažili sa vytvoriť nám príjemnú atmosféru.

Myslím, že sa takto snažili hlavne kvôli najmladšej sestre a vnúčatám Romankovi a Nelke. Potešilo by ma, ak by sa takéto výlety stali tradíciou a robili by sme ich každé leto, keď prídem s Nelou na návštevu.

Ako píšem tieto riadky a spomínam na tento deň, tak ma až hreje pri srdci, ako dobre nám tam spolu bolo. S týmto pocitom sa s vami chcem aj rozlúčiť. Čítame sa tak opäť o týždeň.

Katka

Foto: Braňo Herchl