KLUB tehuliek (49): Malý kaskadér a špagetka

Tehuľka Kristína v 20. týždni: Tehotenstvo. To nie sú len tabuľky

Zdravím čitateľov babywebu, ďalší týždeň rýchlo ubehol a ja som sa dostala do druhej polovice tehotenstva. Neviem sa zbaviť pocitu, že to všetko uteká nejako prirýchlo a ja si to tehotenstvo nestíham ani poriadne užiť. Poznáte také pocity?

Som lenivá. Priznávam

Prvé týždne, no občas aj teraz, keď ma nič nebolí a drobček sa nehýbe, sa mi stáva, že aj zabudnem na maličké v bruchu. Bruško mi totiž stále nezavadzia, a tak keď mám dobrý deň, fungujem si ako pred otehotnením.

Realita ma však dostihne, nebojte sa. Vždy večer cítim takú podivnú bolesť pod ľavým rebrom alebo v kostrči. Toto a pálenie záhy sú zatiaľ moje jediné problémy tehotenstva.

Stále si hovorím, že to nie je nič strašné, ale keď niekedy večer zistím, že sa nedokážem ani zohnúť, tak začnem mať obavy, čo bude, keď moje brucho naozaj naberie zaujímavé rozmery.

Priznám sa však, že je to aj moja chyba. Predtým som mala vždy dvakrát do týždňa tréningy scénického tanca, ktoré zabezpečovali, že môj krivý chrbát nerobil až také problémy. No odkedy som tehotná, som lenivá cvičiť.

Na tréningoch fungujem už len ako tréner a doma samej sa mi už cvičiť potom nechce. Aj som hľadala nejaké kurzy pre tehuľky, ale všetky sú v utorok a štvrtok, no a čo mám vtedy – svoj tréning. Vidíte na všetko mám výhovorku, som strašná :).

Budem sa však musieť nad sebou asi naozaj zamyslieť, lebo na narodeniny som dostala od mojej mamky fitloptu, tak ju budem musieť začať aj používať.

Čítajte aj:

Prečo by som mala pred otehotnením cvičiť?
Tehotenské oblečenie

Pohyby som vraj cítiť nemohla

Ako som spomínala minulý týždeň, bola som v poradni, no a mám len dobré správy :). Maličké sa má našťastie fajn.

Dúfala som, že sa konečne dozviem pohlavie bábätka, no nevyšlo to. Môj pán doktor bol na kongrese, taksme mali len zastupujúcu lekárku a tá mi len povedala, že to sa dozviem na veľkom morfologickom ultrazvuku.

Jednoducho nebol to môj pán doktor, ktorý má so všetkým trpezlivosť a odpovedá na všetky moje otázky. Táto pani doktorka ma dokonca začala presviedčať o tom, že som na dovolenke pohyby nemohla cítiť, lebo ich mám začať cítiť až teraz.

Odvtedy sa neviem zbaviť pocitu, že niektorí lekári sa pozerajú na tehotenstvo len cez tabuľky a nemajú nijaký záujem akceptovať to, že každá sme iná a každá prežívame tehotenstvo úplne inak.

Z toho mám strach, aj čo sa týka pôrodu. Mám istú predstavu, ako by som chcela rodiť, ak bude všetko v poriadku. Mám však strach, že ani v takom prípade moje požiadavky buď nebudú akceptované vôbec alebo len v nejakej okresanej forme. No uvidíme, zatiaľ mám ešte čas lámať si nad tým hlavu. Podstatné je, že drobec je v poriadku a má sa v brušku dobre.

Lúčim sa s vami a prajem vám pekný týždeň

Kristína

Kristína je už v 20. týždni, bábo v brušku takto rastie

Tehuľka Mirka: Jedna boľačka zmizne, druhá je hneď na svete

Hlásim sa po týždni a opäť to ubehlo rýchlo. Od rána rozmýšľam, čo vám napíšem, nič také extra sme nezažili.

„Motorkárska havárka“

Ale niečo sa predsa stalo, máme za sebou prvý úraz na motorke. Teda, aby som to neprehnala, nebolo to také hrozné. Matejko, ako vždy robil a aj robí samé hlúposti a na svojej motorečke lieta ako šarkan. Cez všetky jamy, obrubníky, kopčeky a praskliny na chodníku.

No a na takúto jednu aj doplatil. Ešteže nešiel rýchlo, lebo predtým sme mali pauzičku. Vletel do tej praskliny tak, že padol rovno na bradu a fajnovo si ju oškrel. Muselo ho to bolieť, keďže začal aj plakať. On totižto málokedy plače, keď padne. Ale plač trval asi tak minútu, hneď nasadol na motorku a frčal ďalej, akoby sa nič nedialo.

Chrastička mu už zišla dole, ale má to teda poriadne červené. Už neviem, či sa smiať alebo plakať, pretože má stále niečo nové. Jedno zmizne a druhé, nové nabehne:). Nuž, je to môj malý kaskadér.

Šarkanisko sa už škerí

Ja som sa pustila do výroby nášho šarkana. Chcela som ho robiť pri Matejkovi, aj som začala, no musela som to hneď odložiť. Myslím, že by to nedopadlo dobre, hneď mi začal všetko ťahať a brať. Šarkan tak prišiel na rad až vtedy, keď Matejko pekne spinkal. No aj to len po kúskoch.

Výsledný efekt je však super. Teda ja som veľmi spokojná, musím sa pochváliť:), myslím, že aj Matejkovi sa páči. Už ho len vyskúšať. Dúfam, že bude lietať a vydrží nejaké kilometre:).

Pozrite a vyskúšajte si aj ďalšie naše tvorivé tipy:

Ozdoby z papiera a korálikov
Adventný les
Veselí snehuliaci

Vlna a traktor

Opäť sme sa vydali aj do mesta, smer nákupy. Viac-menej som tam šla len kvôli jednej veci – opäť tá vlna. Robila som si rukavice a chýbal mi malinký kúsok. Jasné, že som to nemohla nechať nedorobené, tak som hneď utekala s Matejkom na autobus. Vonku bola aj tak zima, tak som ho zobrala aj do detského kútika.

V poslednom čase mám však pocit, že tam dlho nevydrží. Lietal hore-dole, vychádzal von a dnu. Dlho sme sa teda nezdržali.

Spravila som ešte nákup v potravinách a troška sme sa prešli peši k SPU. Stojí tam teraz taký vyrobený traktor, tak Matej si ho naplno obzeral, zima nás však potom vyhnala domov.

Ubití počasím

No a utorok, to bol des, to počasie. Dážď, sivá obloha, svetlo nikde. Takéto počasie ma ubíja, človek nemôže ani von vybehnúť.

Teda ja by som to prežila, ale to moje dieťa. Už predobedom som nevedela čo s ním. Asi štyrikrát som zbierala veci zo šuplíka. Hračky už radšej neupratujem, teda až večer pred spánkom, lebo mám pocit, že medzitým to nemá význam. V každej izbe nejaká hračka….

Najhoršie je, že ešte aj tatík robí tento týždeň nočné. Tak si ani neviete predstaviť, čo ma stálo, aby som Mateja udržala ako tak potichu. Už aj „obľúbené“ Spievankovo ho pomaly prestáva baviť. Hračky ho už tiež zaujímajú akosi menej. Zvládli sme to však.

Dážď má však pre mňa aj význam, konečne si začnem upratovať skrine :). Chcem premiestniť aj nábytok v detskej izbe a presťahovať tam pomaličky Mateja. Akurát si neviem predstaviť, ako ho tam naučím spať samého, keďže sa každú noc lepí na mňa :). No hádam to nejako zvládneme.

Tento týždeň ma čaká ešte kontrola na diabetológii a budúci týždeň opäť uvidím tú malú okopávaciu bambuľku v brušku, bude totiž poradňa:)

Aj keď v tomto škaredom počasí, ale s úsmevom na tvári sa s vami lúči Mirka, ale nie na dlho:)

Mirka už je v 30. týždni.

Katka: Mali som stretávku z pôrodnice. Neveríte?

Uplynulý týždeň sa niesol v znamení návštev a darčekov. No čo viac sme si mohli s Nelkou priať:)

Klub z pôrodnice:)

Pôjdem pekne poporiadku a začnem „pôrodnicovou“ stretávkou. V pôrodnici som si teda pretrpela svoje, boli to ťažké, ale aj krásne dni.

Všetko to bolo o ľuďoch a ich prístupe. Rodičky-mamičky boli úžasné. Vytvorila som si tam skvelé priateľstvá. Vzájomne sme sa podporovali, dávali si rady, spolu plakali a spolu sa smiali. Doteraz nezabudnem, ako mi hneď ráno po pôrode pribudla parťáčka na izbu.

Bola to Vierka. Rodila sekciou, takže sme si prvé dni odležali spolu. Ubiehalo nám to však rýchlo. Vždy sme si mali čo povedať. Jej malý Jakubko prišiel na svet s váhou 2200 gramov a sestričky ho od začiatku nazvali Nelkiným frajerom. Boli to tie najmenšie bábätká na novorodeneckom.

Pol hodinu po Nelkinom príchode, prišla na svet malá Olívia. Jej mamina Majka mi robila spoločnosť na vzdychárni. Ja som čakala na 6-tu hodinu večer, čo bol čas sekcie. Majka rodila spontánne a bola vzorovou mamičkou. Dodnes ju prezývame „super mama“. Je to ukážkový príklad ako rodiť a ako dojčiť. Ona bola tá, čo nám radila s dojčením, keď sme už s Vierkou boli zúfalé.

A ďalšou babou do partie bola Gabika. Mladá a uletená baba, ktorá na svet priviedla krásneho Marcusa. Rodila ako posledná, pár dní po nás. Chodila nás tak navštevovať na izbu a robila nám spoločnosť. Na oplátku sme hádali termíny, kedy to príde na ňu.

Nevedela sa Marcusa dočkať a keď jej sestrička potvrdila, že jej začala odtekať plodová voda, bežala celou chodbou a nadšene kričala: „Ja rodíím, ja rodíím!“. Samozrejme, že v našom babinci nesmie chýbať ani skúsená mamička. Danka porodila krásnu dcéru, ktorú doma už čakali dvaja súrodenci. V tejto zostave sme si super rozumeli a ostalo nám to aj doteraz.

Stretávka mamičiek

Kontakt sme neprerušili ani po odchode z pôrodnice a podarilo sa nám už dvakrát stretnúť. Naša druhá stretávka sa konala minulý týždeň, bola u mňa doma. Neboli sme komplet, lebo prišla len Vierka s Majkou, no bolo super. Detičky boli úžasné. Neskutočne vyrástli od posledného stretnutia.

Ani si neviete predstaviť, ako dobre mi padlo toto stretnutie. Mohli sme sa dosýtosti vyrozprávať, pospomínať na zážitky z nemocnice a aj to, ako sme to zvládli po príchode domov. Vymieňali sme si skúsenosti a vytešovali z toho, aké krásne a šikovné deti máme.

Nelke sa páčilo tiež, keďže bola s inými deťmi. Bolo to pre ňu nové, všetko veľmi vnímala a otáčala sa za každým pohybom, či zvukom.

Modelka či špagetka. Jednoducho Nelča

Ako som už spomínala v predošlom článku, neminula nás ani poradňa. Lekárka prezrela malú a potvrdila, že po nádche niet ani stopy. Dohodli sme tak termín očkovania a už ho máme aj za sebou.

Pochválila nás, že Nela má pevné držanie a že je veľmi šikovná a vnímavá. Tiež sa pýtala na veci, ktoré už dokáže. Zdôraznila, že jej musíme dávať veľa mäsa a nielen zeleninu.

Posťažovala som sa jej s problémami pri kŕmení. Nebola z toho nadšená, lebo sama povedala, že by mala na svoju dĺžku vážiť viac. Teraz má Nelka 5 mesiacov a 1 týždeň. Meria 68 cm a váži 6100 gramov. Povedala, že výška je strop pre 5 mesačné bábätko. Váha nie je najmenšia, ale treba pribrať. Teraz je Nelča taká naša špagetka. Chudá a dlhá.

Prečítajte si aj:

Bábätko je na svete. Čo by vás mohlo prekvapiť?
Látkové plienky – rozum do vrecka

Pribrať! Ale ako?

To jedenie ma dosť trápi a začínam byť zúfala. Dokonca, miestami už strácam trpezlivosť zakaždým sa s ňou naťahovať. Na radu lekárky sme mlieko dokonca aj vymenili, či ho neodmieta pre chuť. No bolo to rovnaké. Odmietala aj to nové.

Skúsila som si odsledovať, kedy približne chce mlieko, no je to úplne jedno. V jeden deň ho vypije bez problémov, na druhý ho už odmieta, hoci jej ho dávam v ten istý čas. Dnes napríklad jedla o šiestej ráno, aj to len 100ml a potom o pol jednej ďalších 100 ml.

Medzitým som sa jej snažila mlieko posúvať, ale furt len dudlala cumeľ, hrýzla ho, s jazykom sa s ním hrala a ak jej aj niečo cez dierku nakvapkalo, automaticky to vypľula. Ani to len neprehltla. Ako máme teda pribrať?

Stolička pre princeznú

Na víkend k nám prišla ďalšia návšteva. Boli u nás priateľovi rodičia a sestra, Nelkina krstná mama. Priateľov otec prišiel na dovolenku zo zahraničia a samozrejme, že s taškami plnými darčekov pre Nelu. Nakúpil jej kopec oblečenia, bundičky a kabátiky a tiež hračky. Nelka nespustila oči zo škatule s hračkou a najviac ju zaujímalo rozbaľovanie.

Priateľov otec videl malú naposledy pred dvoma mesiacmi, hodnotil, že sa veľmi zmenila. On najviac registruje jej premeny a pokroky. Naposledy si len cmúľala prstíky a teraz sa už snaží sedieť, pretáča sa a začali sme aj s príkrmami.

Skonštatovali sme preto, že Nelka potrebuje novú jedálenskú stoličku. Kŕmenie na gauči prestalo byť praktické. Malá pri kŕmení pokojne neposedí, takže ju musím furt naprávať a čistiť všetko okolo nej.

Jej krstná mama už v minulosti spomínala, že jej kúpi stoličku a teraz prišiel ten správny čas. Prieskum si spravila hádam aj dva týždne dopredu. Ja som toľko času nevenovala tým stoličkám, koľko ona. Keďže mala problém s objednávkou cez internet a nepáčil sa jej ani prístup na zákazníckom servise, rozhodli sme sa pre iný obchod.

Dali sme na istotu a v sobotu sa vybrali do Hlohovca. Navštívili sme náš super obchodík www.aladdin-kociky.sk ,kde mali presne takú istú stoličku, ako pôvodne objednala. Nadšene a spokojne sme odchádzali domov a ešte v ten deň ju aj vyskúšali. Mne sa tým veľa uľahčilo a Nelka sa tiež tvári spokojne.

Uvoľniť sa a plávaaať

Začala som opäť s plávaním. Má to dve výhody. Môžem si oddýchnuť, prísť na iné myšlienky a hlavne uvoľniť trošku chrbát. Poviem vám, že ten ma bolí dostatočne. Jednak kvôli nosiču, ale tiež aj tomu, že mám väčšinou drobca na rukách a ak nie, tak sa k nej neustále skláňam.

No a nesmiem zabudnúť na svoj zlozvyk, stále sa hrbím. Vôbec to môjmu chrbtu nepomáha a začína štrajkovať. Niekedy ma bolia kríže, inokedy šija alebo mi vystreľuje bolesť pod lopatku. Furt voľačo.

Plávanie mi aspoň trošku pomáha a uvoľňuje svaly. Hoci ma prvýkrát po plávaní bolel krk (ako inak, keď mám hlavu furt nad vodou), už je potom a viem si plávanie vychutnávať. Je to výborný relax a hlavne odchádzam spokojná, že som si behom tej jednej hodinky, precvičila celé telo bez akéhokoľvek zaťaženia.

No a druhou výhodou je, že priateľ viac spoznáva Nelu a učí sa. Nemôžem povedať, že by sa jej nevenoval. No isto to poznáte. Celý deň je v práci a príde domov uťahaný a hladný. Záleží aj na tom, či netreba niečo porobiť aj okolo domu, prípadne doma. Na Nelku mu tak ostáva málo času. Preto, keď odídem, môže sa realizovať.

Skúša, aké to je mať ju len pre seba, stále sa jej venovať a robiť popritom aj iné veci. Aj Nelka si ho viac všíma a vníma. Stačí, že buchnú dvere, objaví sa tam on a už ho víta s úsmevom a škerí na neho ďasná. Úprimne sa vám ale priznám, prvýkrát sa mi odchádzalo ťažko a asi trikrát som sa od dverí vrátila a vybozkávala Nelu. Priateľ už ani neveril, že odídem, poprípade, že vyskočím z auta za prvou zákrutou a dobehnem späť.

Bolo to ťažké a celý ten čas na plavárni som na nich myslela. Ale zvládli to dobre. Tak ako oni potrebujú čas pre seba, potrebujem ho aj ja. Preto sa musím naučiť viac dôverovať ľuďom a hoci niekedy robia veci inak ako ja, nemusí to byť zlé.
Priateľ si sám našiel cestu k nej a hoci si robí veci po svojom, aspoň to má Nela pestrejšie.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl