KLUB tehuliek (62): Mirka sa lúči, Katka skúša, koľko má síl

Tehuľka Kristína v 33. týždni: Raz usmiata manželka, raz ako uhundraný chlap

Začneme ako inak, samozrejme, gratuláciou Mirke k malej Sáre. Držím palce, nech sa vám darí a nech si na seba pekne zvyknete a robíte si radosť navzájom. Ja budem ešte ďalších pár týždňov kinderko, tak som sa rozhodla posledné týždne si poriadne užiť.

Slon, žeriav i votrelec

Je to zvláštne, no keď čítate o tehotenstvách iných žien alebo odborné články, všade sa dozviete, aký je ten posledný trimester ťažký. S niektorými vecami súhlasím, áno, cítim sa občas ako slon v porceláne, je pravda, že by som rada videla svoje nohy aj inde ako v zrkadle a samozrejme by som chcela vstať z postele bez pocitu, že potrebujem privolať žeriav..

No na druhej strane ten pocit, keď sa slečna začne v brušku rozťahovať a celé sa vlní, akoby som tam mala votrelca, je na nezaplatenie.

Podobne mi celkom dosť vyhovuje, že prežívam prvú zimu, kedy mi vôbec nie je zima :D.

Raz tak-raz tak

Ale musím uznať, že pomaly každý deň je iný, teda najmä moje pocity v ňom. Niekedy, keď mám zlý deň, tak by som išla rodiť hneď, len nech som už opäť sama sebou a inokedy, keď ma nič netlačí, nebolí a cítim sa fajn, tak mám pocit, že by som s tým megabruchom dokázala ešte vydržať mesiace.

Som zvedavá. ako to bude pokračovať a či si nezačnem do pôrodu liezť tak strašne na nervy, že keď to príde, tak si poviem konečne a so mnou si vydýchne aj manžel. Pretože on musí so mnou všetko prežívať a sledovať ako sa z jeho usmiatej manželky v priebehu polhodiny, dokáže stať uhundraný starý chlap:).

Ale zvláda to skvelo. Je mi skutočnou oporou a aj keď si zo mňa robí žarty a občas ma pekne nazlostí, nikdy by som ho nevymenila za iného.

Materská už len dva týždne a si tu 🙂

No späť k tehotenstvu, mojím ďalším míľnikom v tehotenstve, je nástup na materskú dovolenku. Ani si neviete predstaviť, ako sa už na ňu teším.

Konečne nebudem musieť ráno vstávať a stihnem si doma všetko urobiť v pokoji a nie narýchlo po večeroch. A do tohto čarovného času mi už ostávajú len dva týždne. Takže sa snažím naplno makať v práci a popritom ďalej bojovať so skúškami.

Snáď sa za ten čas úplne nedorazím.

Uvidíme, zatiaľ mi držte palce, nech si stihnem splniť všetky povinnosti, čo ma čakajú do konca januára a tešte sa so mnou, že za dva týždne vám už budem písať z pohodlia domova a nie z kancelárie.

Kristína

Kristína je už v 33. týždni, materská sa blíži

Tehuľka Mirka: Lúčime sa ako šťastná, hoci teraz mierne „chaotická“ rodinka

Jeden pokladík spí už dlhšie, druhý sa práve uložil. Priznávam, že zatiaľ nemáme režim a vládne u nás doma akýsi chaos. Nuž, ale veď sa nemôžme diviť, už sme predsa len štyria. Všetko je zrazu iné.

Matejko nesmie stáť bokom

Princezná Sárinka je tu a nám sa zmenil svet. Cíti to aj Matejko, no zatiaľ sa len opatrne zoznamuje s novým bábom. Nechcem, aby mal pocit, že je teraz doma na vedľajšej koľaji. Chcem sa mu teda venovať viac.

A práve preto, preto tieto krásne povinnosti sa s vami rozlúčim. Priestor v „klube“ prenechám nejakej novej tehuľke, ktorá dúfam, že prežije takú šťastnú cestu k svojmu bábätku ako ja.

Napriek tomu, že som rodila cisárskym, aj napriek slovenskému zdravotníctvu či tehotenskej cukrovke, som vďačná za našu zdravú dcérku. Nevieme sa na ňu vynadívať:).

Šok vymenila radosť

Teraz si už len s úsmevom na perách spomínam na začiatky, ako som sa bála urobiť tehotenský test. Hoci som tušila, že sa vo mne niečo deje, no zároveň som sa obávala výsledku. Veď druhé dieťa sme s partnerom plánovali o 3 či 4 roky.

A zrazu šup, dve ružové čiarky!

Partner bol v šoku, no potom začal vykrikovať na nášho, vtedy 13-mesačného synčeka Matejka, budeš mať bračeka a sestričku. Tak sme sa začali na bábo tešiť spoločne.

Toto druhé tehotenstvo bolo úplne iné ako prvé, akosi som ho horšie znášala a možno to bolo aj tým, že po prvom cisárskom veľa času neubehlo.

Spomínam na začiatky, ako ma napínalo a ako som malého musela prebaľovať s rúškom. Malá Sárinka so mnou v brušku zažívala všetko, každodenné kaskadérske hry s Matejkom, naše obľúbené ihrisko, bicykel, cesty k rodine na východ i na Moravu a aj Matejkovo obľúbené Spievankovo.

Pamätám sa ešte na deň, keď mi lekár povedal, že to bude dievča. Bola som vtedy v 22. týždni a moji chlapi ma čakali vonku na ihrisku. Veľmi som sa tešila, keď som im hovorila, že sa doma stav muži:ženy vyrovná na 2:2 a oni tiež. Teda najmä tato.

Prečítajte si aj:

Prečo pribúdajú cisárske rezy?
Ochorenia v tehotenstve

Kaskadér Matejko

Pocity na prasknutie, prenášanie, cisársky

Občas som od únavy doslova „padala na hubu“. Sťažovať sa však nemôžem, nejaké výrazné problémy som počas tehotenstva nemala. Začiatok bol viac-menej bezproblémový, krvné výsledky dobré, lekárovi sa nepáčilo len to, že chudnem. Zhoršovalo sa to až ku koncu.

Najskôr to teda bola tehotenská cukrovka a s ňou spojené kontroly, merania cukru a diéta.

A od takého 34. týždňa som začínala mať pocit, že prasknem, a to som ešte netušila, že budem prenášať:). Najhorší bol však 35. týždeň, kedy mi prišlo naozaj veľmi zle. Malá ma vtedy začala tak tlačiť dole a jazva po cisárskom doslova pálila, kríže a nohy uff.. koniec.

Po dlhšom odpočinku sa to však zlepšilo a potom sme už len čakali a čakali na termín a potom aj po termíne:).

Malá v brušku nakoniec prežila Vianoce aj Silvester. Na svet jej nakoniec museli pomôcť cisárskym a aj to zalamovali lekári na rizikovom rukami, že kde som doteraz bola. Nuž môj lekár tvrdil, že budem rodiť normálne…

Realita však bola iná. Podstatné však je, že Sárinka s mierami 53 centimetrov a 4470 gramov sa ohlásila veľkým krikom a stále sa má poriadne k svetu.

Náš svet už zmenila…samozrejme k lepšiemu:)

Lúčime sa s vami všetci štyria a možno niekedy opäť „dopísania“

Vaša Mirka

A moje poklady:)

Katka: Na dne svojich síl? Možno

Ani si neviete predstaviť, aká som rada, že predošlý týždeň je už za nami. Okrem toho, že k nám zavítala zima, teplomer ukazuje mínusové hodnoty a poriadne nasnežilo, siahla som aj na dno svojich síl.

Učiť sa, učiť sa, učiť sa:)

Poviem vám, zladiť učenie a výchovu je náročné. Deň som trávila s Nelkou, prípadne so susedkami a ich synmi. Čas nám tak ubiehal oveľa rýchlejšie a Nelka sa viac zabavila. Bolo to prospešné aj preto, že som Nele zrušila doobedňajšie spanie.

Po novom, spí už len dvakrát do dňa (na obed a poobede). Na nový režim si ešte musí zvyknúť, niekedy na nej vidno, že „melie“ z posledných síl. Na obed ju tak dávam spať do postele a v momente spí, niekedy prespí aj tri hodiny.

Na druhej strane, dosť času na to, aby som aspoň na chvíľu nakukla do kníh. Večer je to už totiž kríza. Veľakrát sa stane, že s ňou zaspím a o to ťažšie je potom vstávať a ešte sa učiť. Minulotýždňové snaženie však bolo úspešné a oplatilo sa ponocovať.

Siahla som tak na dno svojich síl, zaťala sa, spravila kávy a sadla si za knihy. Vedela som, že si nemôžem dovoliť skúšky neurobiť na prvýkrát.

Chodiť na opraváky by znamenalo nechávať Nelu s inými doma, alebo ju brať so sebou. Hoci ma ešte čakajú dve budúci týždeň, iné ako úspech neberiem:).

Prečítajte si tiež:

Oblečenie, topánočky a pobyt vonku
Lyžovanie s bábätkom

Mami, vďaka

Veľkou pomocou počas skúšok bola moja mamina. Cestovala kvôli mne 240 kilometrov, a to len preto, aby mi na dva dni postrážila Nelušku. Pôvodný plán bol taký, že príde len moja najmladšia sestra a spolu pôjdeme na skúšku.

Nelu by postrážila, kým by som bola v učebni. Nebola som si istá, či by ju sama zvládla na pol dňa. Preto bolo veľkým šťastím, že nakoniec prišla mamina spolu so sestrou. Veď práve v pondelok a v utorok bola v Bratislave snehová kalamita.

Fakt si neviem predstaviť, ako by sa mi s Nelou cestovalo, a potom aj ťahalo s kočíkom po tých neupravených chodníkoch.

Takto ostali pekne doma v teplúčku, poprípade dali len krátke prechádzky a inak sa spolu pekne zahrali. Ale človek nikdy nevie, možno nabudúce už so mnou pôjde aj Nela.

Stretko z pôrodnice číslo dva

Ostala som príjemne prekvapená z reakcie vyučujúcich, ktorým by nevadilo, ak by som s ňou prišla. Vraj sa potešia takej malej návšteve na fakulte.

Okrem školy som však zažila aj pekné chvíle. Opäť sme mali stretávku s babami z pôrodnice. Teraz už komplet zostava.

Stretlo sa tak spolu päť bábätiek narodených v jednom týždni. A hoci majú dátum narodenia skoro podobný, každé bábätko bolo iné. Niektoré vedelo už štvornožkovať, iné loziť a iné sa len učilo sedieť. Bolo to skvele strávený deň.

Nemôžem si pomôcť, ale veľmi si užívam čas s inými babami, či už kamoškami alebo susedkami. O to viac, ak sú s deťmi a máme tak spoločné témy.

Akoby som sa v ich spoločnosti dosýta „vyventilovala“, vykecala a získala pocit spolupatričnosti.

Takže baby, ďakujem a ste super. Som vďačná za každú jednu z vás a aj za čas, ktorý môžeme spolu tráviť.

Katka a Nelka

Foto: Braňo Herchl